Najnovšie:

Klientky vytvorili nový rekord v hypokomore. viac tu

Keď na vrchole Kilimandžára zostáva energia aj na srandičky....čítaj tupridané 28.11.2020

Ďalší spokojní zákazníci....čítaj tu - pridané 15.11.2020

Správa ,ktorá potešila... čítaj tu - pridané 15.10.2020

Hypokomora a koronavírus... čítaj tu - pridané 23.5.2020

Interview... čítaj tu - pridané 5.8.2019 

Význam aklimatizácie... čítaj nižšie - pridané 7.6.2019

Špičková príprava na pobyt vo vysokohorskom prostredí.... čítaj tu - pridané 21.3.2019


Vitajte na stránke Hypobar

Hypobarteam sa skladá z autora projektu Mgr. Miloslava Lisého a jeho spolupracovníkov, ktorí zabezpečujú nepretržitý dozor počas dlhých aklimatizačných pobytov v hypobarickej komore.

O autorovi projektu :

Mgr. Miloslav Lisý (* 1968)

Absolvoval MFF UK v Bratislave. V rokoch 1990 až 2007 sa venoval vysokohorskej turistike. Okrem tatranských štítov vystúpil dva razy na Elbrus ( 5642 m. n. m.), Mt. Blanc (4810 m. n. m.), päť vrcholov masívu Monte Rosy a mnohé iné štíty. Od roku 2002 sa venuje jaskyniarstvu. Podieľa sa na objavovaní a výskume jaskýň najmä v oblasti Strážovských vrchov, Považského Inovca, Tribeča a Nízkych Tatier. Vo voľnom čase sa venuje pestovaniu netradičných ihličnanov a konifer.

 Hypobarická komora pre vysokohorských turistov, horolezcov, vytrvalostných športovcov a milovníkov adrenalínu.

Je to malá miestnosť v tvare kocky 2x2x2m umiestnená pod úroveň terénu. Jej umiestnenie napomáha eliminovať extrémne teploty. Ani v najväčších horúčavách vonku teplota v jej vnútri nepresiahla 24-25°C. Podobne v zime zatiaľ počas jej prevádzky nebola vnútri teplota nižšia ako 7°C. Toto je dosť dôležité, pretože v podmienkach nízkeho tlaku vzduchu a z neho vyplývajúceho nedostatku kyslíka sa pripravujúci sa človek potrebuje naučiť regenerovať, či skôr hľadať skryté rezervy. A to v horúčavách alebo veľkom chlade nie je práve najoptimálnejšie. V hypokomore je aj možnosť vykonávať fyzickú aktivitu na jednoduchom steperi, ale ako vhodnejší variant pre predaklimatizáciu do vysokých hôr sa javí "oddychovať" a stráviť viac času vo vyššej výške/nižšom tlaku než vykonávať fyzickú záťaž a byť v nižšej výške/vyššom tlaku. Čiže kondičku treba získavať doma a v hypokomore už iba učiť organizmus, čo je to riedky vzduch. Samozrejme toto by asi nebola najlepšia cesta pre maratónca, ktorého cieľom je podávať výkon na nížine a v hypokomore si chce dovoleným spôsobom zvýšiť množstvo červených krviniek. Pobyt v hypokomore je totiž riadna zaberačka a ak chce človek stráviť čo najdlhší čas čo najvyššie, je viac ako vhodné, aby sa neriadil svojimi túžbami a želaniami, ale reálnymi hodnotami okysličenia svojej krvi. Na tento účel slúžia jednoduché malé oximetre, ktoré sú už dnes jednoducho a aj cenovo dostupné. Odignorovanie výstražných hodnôt saturácie krvi kyslíkom sa v drvivej väčšine prípadov končí predčasným ukončením pobytu v hypokomore. Totiž ak náš organizmus nemá dosť energie, pociťujeme hlad, pri začínajúcej dehydratácii pociťujeme smäd, aj na vydýchaný vzduch reagujeme snahou vyvetrať, ale s hypoxiou spôsobenou riedkym vzduchom nemá náš organizmus historicky či evolučne žiadnu skúsenosť. Telo cíti, že niečo nie je v poriadku, že ide o život, ale nevie ako má reagovať. A tak si podvedome nájde nepriateľa ( všetko na mňa padá, som nervózny, nečakaná klaustrofóbia, ja musím ísť preč, atď. atď. ) a s ním sa nevie vysporiadať, čo vyústi do neschopnosti vydržať v riedkom vzduchu plánovaný čas. Pobyt v hypokomore je aj dobrým tréningom psychickej odolnosti. Pre malý životný priestor sa človek musí tak trochu vžiť do úlohy kozmonauta, obsluhy ponorky, horolezca nečasom uväzneného v stane či extrémnejšieho jaskyniara. Do hypokomory si každý potrebuje priniesť zo sebou úplne všetko, čo pre danú dĺžku pobytu potrebuje - stravu, tekutiny, oblečenie, prikrytie ako aj veci na zábavu a odreagovanie sa. Vhodné je so sebou mať aj lieky napríklad proti bolesti hlavy. Akiste netreba zdôrazňovať, že mobilný telefón je dobré využívať nielen na komunikáciu s obsluhou hypokomory ale aj na kontakt s blízkymi osobami. Výhodou je 230V sieť a dostupný internet nielen v mobile ale aj v tejto sieti. Takisto krátke prerušenie pobytu v priebehu 24 hodín je dobrým riešením na zlepšenie psychickej pohody pripravovaného s malým vplyvom na kvalitu jeho prípravy. Možnosť vidieť oblohu, absolvovať civilizovaný obed či toaletu robia niekedy divy. Aklimatizačné pobyty v hypokomore absolvujú často dvojice účastníkov expedícií do hôr. Má to svoje výhody. Ak si dobre rozumejú, pobyt prebehne "rýchlejšie" a je to aj na osobu menej nákladné. Obaja budú aj rovnako dobre pripravení. Nevýhodou je, že kvalita prípravy je limitovaná tým slabším. Ak chce niekto z takejto aklimatizácie získať maximum, je dobré, ak ju absolvuje sám a ide takpovediac na hranici svojich schopností. Svoju dispozíciu znášať vysoké nadmorské výšky si je možné v hypokomore aj vopred otestovať. Približne dvojhodinový test na odolnosť voči hypoxii je celkom dobrý adrenalínový zážitok. Treba sa preklikať testom pozornosti čo najvyššie. Je to tak trochu podobné pitiu alkoholu štýlom "koľko vydržím". Je to sila vnímať, ako to človeka postupne "likviduje". Veľkou výhodou je, že po návrate do vyššieho tlaku "opica" veľmi rýchlo pominie a nedostaví sa ani žiadna "kocovina". Zážitkom býva, aj keď si testovaný človek pozerá a počúva nahrávku svojho testu. Podobne ako pri opilosti "okná rôznych rozmerov" sú takmer železným pravidlom a testovaný často stvára humorné veci.

Ako sa predaklimatizovať pred vysokohorským podujatím doma na Slovensku?

V prípade plánovaného výstupu na štvortisícovku spravidla postačuje 18 - 24 hodinový pobyt v hypokomore v tlaku zodpovedajúcom výške nad 3000 metrov (obvykle sa to pohybuje okolo 3600 metrov - závisí to od pocitov a schopností pripravovaného človeka) a to 3 až 20 dní pred reálnym príchodom do výšok horách. Ak sa jedná o výstup na päťtisícovku, na relatívne rýchly výstup a zostup z takejto hory postačuje 48 hodinový pobyt v rovnakom predstihu ako je uvedené vyššie. Je možná aj kombinácia dvoch 24 hodinových pobytov s podobnými časovými odstupmi. Pri aklimatizácii na vyššie kopce sa potrebný pobyt adekvátne predlžuje. Veľmi vhodná je kombinácia s aklimatizačným pobytom v Alpách a následným pobytom v ešte nižších tlakoch v hypokomore. Ak sa jedná o človeka, ktorý zle znáša vysokú nadmorskú výšku, je potrebná asi o polovicu dlhšia doba prípravy. V hypokomore sa pripravoval človek, ktorý máva problémy už na trojtisícovej výške. Po kombinácii dvojdňového a jednodňového pobytu v hypokomore vystúpil na vrchol Elbrusu (5642m) s tým, že podľa jeho vlastných slov do 4800 metrov nepociťoval vôbec žiadny diskomfort... Avšak treba pripomenúť, že jeho príprava v hypokomore bola naozaj poctivá a nebol to v nijakom prípade žiaden oddych. Platí, že aj kratšia aklimatizácia v hypokomore je prínosom a výrazne skracuje potrebu aklimatizácie priamo na mieste v horách. Dalo by sa to zhrnúť aj tak, že čo človek pretrpí v hypokomore, to na neho nepočká v horách.

Význam aklimatizácie pre úspešný pobyt vo vyšších nadmorských výškach. 

Je akýmsi nepísaným pravidlom, že pre úspech vo vysokohorskom prostredí je absolútne nevyhnutná dostatočná aklimatizácia. Kondícia a výkonnosť je síce vhodná, ale bez aklimatizácie neznamená v podstate nič. Možno povedať, že dobre aklimatizovaný jedinec so slabšou kondíciou v dobrých podmienkach síce pomaly, ale dokáže vystúpiť na vrchol vysokej hory. Ale ani kondične najlepší jedinec, ak je nedostatočne aklimatizovaný, nemá ani teoretickú šancu tento vrchol dosiahnuť. Priam učebnicovým príkladom miesta, kde sa toto pravidelne potvrdzuje, je vysokohorskými turistami často navštevovaný najvyšší vrch Afriky Kilimandžáro. Až 40% z tých, ktorí sa o tento vrchol pokúsia, svoj cieľ nedosiahne a to ani v optimálnom počasí. Ako príklad možno uviesť slovenského hokejistu Zdena Cháru, víťaza Stanley pohára 2011. 21 sezón je nielen najvyšším hokejistom v NHL, ale dlhodobo bol najtrénovanejším, umiestňoval sa vysoko v rebríčkoch sily streľby, v množstve času strávenom na ľade a je známy aj tým, že počas letnej prestávky absolvoval na bicykli trasy horských etáp Tour de France. V roku 2008 "vo svojich najlepších rokoch" sa pokúsil zdolať strechu Afriky.

zdroj : https://archive.boston.com/sports/blogs/bigshots/2011/06/the_nhl_finals.html

           https://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/127777-kilimandzaro-nemusi-zdolat-ani-zelezny-muz/

Napriek tomu, že mal za sebou veľmi ťažké tréningy na prahu bolesti sa vyslovil, že neúspešná cesta na Kilimandžáro je najťažšia vec, ktorú v živote urobil. ( zdroj rozhovor na nete...) Pre príznaky výškovej choroby sa dostal "iba" na hranu krátera 5685mnm. V protiklade k Zdenovi Chárovi človek v jeho veku, neporovnateľne menej trénovaný a v slabšej kondícii, ktorý ale pred výstupom absolvoval doma na Slovensku 48 hodinovú aklimatizačnú prípravu v hypobarickej komore, nielenže na vrchol vystúpil, ale ešte bol na vrchole schopný pridať si turistiku do krátera a k ľadovcu. Jeho parťáci, ktorí boli s ním ( ale neabsolvovali prípravu v hypokomore ) , síce patrili k tým šťastnejším, čo vrchol tiež dosiahli, ale s ťažkosťami a nepríjemnými príznakmi výškovej choroby. Povzbudivým faktom je, že do dnešných dní (máj 2019) sa všetci, čo sa pred výstupom na Kili pripravovali v hypokomore, dosiahli vrchol tejto hory bez príznakov výškovej choroby. Treba však priznať, že tejto štatistike prialo počasie, ktoré žiaľ ani tá najlepšia aklimatizácia nedokáže ovplyvniť.

Takúto fotku z "turistiky navyše" na vrchole Kilimandžára si môžete urobiť iba v prípade, že ste aklimatizovaný naozaj na 100%.

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky