Ohlasy: 

Dobrý deň,
tak Vám píšem po návrate z Tanzánie ako som sľúbil. Niektorí sa otočili ešte pred vrcholom, niektorí ho dosiahli s pomocou iných. Moji súpútnici mali tiež silný bolehlav, alebo pocit opitosti spojený so zvracaním. Ja som výstup aj vďaka Vám úspešne absolvoval až na vrchol a keďže som ani tam nepociťoval vôbec žiadne príznaky výškovej choroby, pokračoval som (v ten deň ako jediný) ďalej k najväčšiemu ľadovcu a kráteru Kilimandžára :) Veľmi príjemný zážitok.
Prajem pekný deň a ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem za možnosť pobytu vo Vašej hypokomore.

S pozdravom        Marián Gabriš.


Rýchly výstup nad 3500m mi vždy spôsoboval diskomfort. Pred poslednou akciou v masíve Monte Rosy v Alpách som vyskúšal prípravu v hypokomore. Môžem povedať, že je to super. Počas dňa a noci v nej som pociťoval rovnaké problémy ako v horách. Ale o týždeň na Gnifetke (3645m) som sa cítil absolútne OK, na rozdiel od mojich parťákov, ktorí mali fakt ťažkú noc a mohli mi iba závidieť. Je to absolútna bomba!

Martin Macko

Dostať sa za krátky čas "k vrcholu Everestu" bol skutočný a vzrušujúci boj so všetkým aj sám so sebou. Nakoniec nado mnou zvíťazil spánok. Zobudil som sa v pohode, ale už na "zostupe" síce ešte nad 8000m ale už o pár sto metrov nižšie. Nahrávka hlavne záverečnej fázy je naozaj dobrá vec.

Martin Babulic

Myšlienka, že čím bude výstup kratší, tým je väčšia šanca dosiahnuť výšku Everestu správna nebola. Ale po 20 minútach zistiť, že ruky a nohy jednoducho nechcú poslúchať mozog, to už bol iný adrenalín! Myslím si, že aj keď Himaláje nepadli, aj tak to stálo za to.

Pavol Vojtuš

Test odolnosti na hypoxiu je totálna sila! Prvý krát pod a druhý krát nad 8000m... Do tretice už určite pôjdem nad Everest!

Adam Tureček

Testovanie vlastnej odolnosti voči hypoxii je fakt absolútny adrenalín. Na prvý pokus som sa dostal tesne pod Everest. Druhý pokus s odstupom času mi už vyšiel vysoko nad, možno aj preto, že už som vedel, čo ma "tam" čaká. Čerešničkou na torte, ale bolo odsledovať záznam z pobytov v hypokomore a zistiť aké veľké "okná" ako po opici som pri tom mal... Je to veľmi poučné.

Michal Záhumenský

"Ahoj Milo. Pisem ti z Colorada. Uz v stredu som bol pomoct priatelovi v praci. Vo vyske asi 2800m som z rebrika zalepoval okna, aby mohol dom nastriekat. V piatok sme uz po ranajkach bezali od "Bear Lake" vo vyske 2900m na 9km vzdialeny kopec Hallett Peak vo vyske 3875m. Zvladol som to za 1:55hod. a ani som nebol velmi zadychany... Je to presne rovnaka vzdialenost aj prevysenie, ake ma caka na preteku absolvovat 2x pri prekonavani sedla "Home Pass", takze uz by som sa ho nemusel bat. Naviac chceme este s priatelom v tyzdni absolvovat beh na najvyssi kopec narodneho parku Rocky Moutain, 4346m vysoky Longs Peak. Som velmi rad, ze som mohol absolvovat tie dve 24-hodinovky v tvojej hypobarickej komore. Myslim si, ze mi to vela dalo a ze bez toho by som taky beh do vysky takmer 3900m na treti den pobytu a takmer bez spanku nedokazal uskutocnit. Vrelo tvoju komoru doporucim kazdemu, kto sa bude chystat do vacsich vysok a nebude mat moznost vysokych hor, ako to bolo v mojom pripade.

Štefan Karak